|
| |
| |
» ŽIHĽAVA DVOJDOMÁ «
Latinsky: Urtica dioica L.
Česky: Kopřiva dvoudomá
Ľudove: žihľava, pŕhľava, kopriva, pokrica, prhlica, prlica
Čeľaď: Žihľavovité - Urticaceae
______________________________________________
Opis: Trváca bylina s plazivým rozkonáreným podzemkom, vzpriamenou štvorhrannou stonkou, vysokou do 2 metrov. Listy sú tmavozelené, protistojné, stopkaté, podlhovasté, na báze srdcovité, na vrchole dlho končisté, hrubo zúbkaté. Súkvetia sú metliny vyrastajúce v pazuchách listov, dlahšie ako listové stopky. Samčie a samičie kvety sú na oddelených rastlinách, všetky sú dlhostopkaté. Štyri okvetné lístky sú drobné, zelenkasté. Plod je vajcovitá nažka. Celá rastlina je pokrytá pŕhlivými chĺpkami.
Výskyt: Rastie od nížin až po alpínsky vegetačný stupeň na lúkach, pasienkoch, rumoviskách, rúbaniskách, okrajoch ciest. Nenáročná na vlhko, no vyžaduje vyšší obsah dusíka v pôde.
Pestovanie: nepestuje sa
Kvitnutie: máj / jún - september
Doba zberu: máj / jún - september (v čase kvitnutia)
Predmet zberu: Vňať, alebo len listy a koreň.
Technika zberu: Pŕhľavu skosíme a potom z nej zbierame dobre rozvinuté listy, ktoré trháme v rukaviciach alebo keď zvädnú. Poprípade režeme, alebo žneme mladé a zdravé olistené výhonky, nie dlhšie ako 50 cm, alebo odtŕhame, prípadne z byle zhora nadol zošmýkame svieže listy.Korene vykopávame skoro na jar (marec), alebo na jeseň (november).
Sušenie: Pri teplote do 50-60 C v tieni, tak aby sa zachovala farba čerstvej rastliny. Pokiaľ možno, neobracá sa. Schne rýchlo.Vysušené listy sú na líci tmavozelené, na rube svetlejšie, bez vône, chuti a zápachu. Korene sušíme dobre očitené na slnku, v tieni alebo sušiarni pri teplote do 50C a po vysušení sú bledozelené, bez vône, chuti a zápachu.
Uskladnenie: Na tienistom, suchom mieste, dobre uzavreté a chránené pred hmyzom.
Obsahové látky: Triesloviny (najmä v koreni), kyselina kremičitá, mravčia, askorbová, pantoténová, vitamín C, E, K, B2, provitamín A, sliz, vosk, histamín, chlorofyl, xantofyl, acetylcholín.
Vlastnosti: Diuretikum, hemostyptikum, antiseptikum, roborans, derivans, kozmetikum (vňať a listy). Diuretikum, dermatikum (koreň).
Použitie: Liečivá i technická droga. Zastavuje krvácanie pri maternicových alebo hemoroidných krvácaniach, pri chronických varikóznych vredoch (vonkajšie použitie), pri krvácaní z nosa, vykašliavaní krvi, pri dlhotrvajúcej a silnej menštruácii. Zvyšuje tonus maternice, čriev, a ciev. Účinkuje blahodárne pri zápche, arterioskleróze, tráviacich ťažkostiach, žalúdočných a črevných bolestiach, oblikových ochoreniach. Zlepšuje základnú látkovú výmenu a má dobrý účinok pri cukrovke, žltačke, ochoreniach pečene a žlčníka, pri poruchách menštruaného cyklu, klimatériu, zníženej laktácii a akné. Vysoký obsah vitamínov, hemoglobínu a erytrocytov zvyšuje účinnosť drogy pri anémiach a hypovitaminózach po prekonaní choroby albo operácii. Má protireumatický účinok pri bolestiach kĺbov a artitíde. Stimuluje dýchanie pri astme. Odvar zlepšuje činnosť srdcivého svalu, stimulij granuláciu a epitelizáciu rán, zrýchľuje zrážanie krvi.
V ľudovom liečiteľstve sa reumatizmus lieči šľahaním čerstvou pŕhľavou (tzv. urtikácia). Listy a korene sa používajú proti šediveniu a vypadávaniu vlasov vo forme odvaru (vnútorne použitie) alebo odvar v zmesi s octom (vonkajšie použitie) na umývanie a masírovanie. Listy a korene vylúhované v olivovom oleji sa používali na liečenie rán a popálenín.
Bežná príprava: Odvar pripravujeme z dvoch polievkových lyžíc drogy a 500 ml vriacej vody alebo z lyžice koreňovej drogy na 300 ml vody (mierny 10 minútový var). Varíme 3 minúty, necháme vylúhovať 1 hodinu a precedíme. Užívame v dávke 120 ml pred jedlom.
Zápar pripravujme zo štyroch čajových lyžičiek jemne nasekaných listov a 200 ml vriacej vody.
Čerstvé výhonky varíme ako špenát, iná sú aj cenným krmivom pre hydinu a ošípané. V lete môžeme do nich baliť mäso i maslo na krátkodobé konzervovanie.
Upozornenie:
Poznámka: Drogy sa len zriedka aplikujú samy. Spravidla sa miešajú s inými, podobne pôsobiacimi drogami. List je vhodnou zložkou väčšiny čajovín. Pŕhlivosť lístkov zapríčiňuje toxická látka, ktorá sa ničí varom.
|
|
|
